Mám taký pocit že v hydre BX-ka je takmer všetko riešené tesnením kov na kov... a ten sa po čase ošúcha, proste nejaký ten materiál z neho odíde... A ako to riešiť ???
Výmenou dielov som to už skúšal, vyjde to draho... lebo nové veci sú drahé a použité treba meniť častejšie... Tak ma napadlo, že by sa to mohlo urobiť nejakým nanesením materialu na povrch..
Problém je v tom, že neviem čo použiť, aby to bolo odolné aj proti oterom aj proti LHM...a už vôbec nie, akú veľkú vrstvu na to ??? Galvanicky to vytvára vrstvu 8-12 mikrometrov, práškovaním 80-120um...Nerobil to už niekto ? alebo neviete aspoň, čo je na to vhodné ?
Mám taký pocit že v hydre BX-ka je takmer všetko riešené tesnením kov na kov... a ten sa po čase ošúcha, proste nejaký ten materiál z neho odíde... A ako to riešiť ???
Výmenou dielov som to už skúšal, vyjde to draho... lebo nové veci sú drahé a použité treba meniť častejšie... Tak ma napadlo, že by sa to mohlo urobiť nejakým nanesením materialu na povrch..
Problém je v tom, že neviem čo použiť, aby to bolo odolné aj proti oterom aj proti LHM...a už vôbec nie, akú veľkú vrstvu na to ??? Galvanicky to vytvára vrstvu 8-12 mikrometrov, práškovaním 80-120um...Nerobil to už niekto ? alebo neviete aspoň, čo je na to vhodné ?
To ti nevzdrží a pokazíš aj to, čo ešte relatívne funguje. Všetky piestiky a valčeky v hydre su z tvrdeho materialu a co je najdôležitejšie - su lapované pre 100% tesnosť a funkčnosť. V praxi to má asi ten účinok, že keď dáš piestik do válčeka a celé to otočíš smerom dole, bude to klesať rovnomerne rýchlo, ale úplne pomaly - skoro vôbec...a preto by to malo aj tesniť. A za novoty aj tesnilo. Preto si mohli dovoliť dokonca robiť na piestiky mazacie zárezi , aby docielili predĺženie životnosti takto namahaneho a na špinu citlivého materiálu. V hydre je taky tlak, ze z LHM ostava často len pena. Ak teda hovorime o kazoch na lapovaných častiach, tj. trecích častiach, nehovoríme o niečom, čo by sa dal nejakým spôsobom zacelovať, keď v praxi ide zväčša o kazi viditeľné len pod mikroskopom. alebo zárezi sice viditelne, no tenšie , než vlas.
To ti nevzdrží a pokazíš aj to, čo ešte relatívne funguje. Všetky piestiky a valčeky v hydre su z tvrdeho materialu a co je najdôležitejšie - su lapované pre 100% tesnosť a funkčnosť. V praxi to má asi ten účinok, že keď dáš piestik do válčeka a celé to otočíš smerom dole, bude to klesať rovnomerne rýchlo, ale úplne pomaly - skoro vôbec...a preto by to malo aj tesniť. A za novoty aj tesnilo. Preto si mohli dovoliť dokonca robiť na piestiky mazacie zárezi , aby docielili predĺženie životnosti takto namahaneho a na špinu citlivého materiálu. V hydre je taky tlak, ze z LHM ostava často len pena. Ak teda hovorime o kazoch na lapovaných častiach, tj. trecích častiach, nehovoríme o niečom, čo by sa dal nejakým spôsobom zacelovať, keď v praxi ide zväčša o kazi viditeľné len pod mikroskopom. alebo zárezi sice viditelne, no tenšie , než vlas.
ja by som sa v pripade velkej netesnosti pripajal jednoznacne k novym komponentom..piest je jednorazovka
ja by som sa v pripade velkej netesnosti pripajal jednoznacne k novym komponentom..piest je jednorazovka
čosi som o tom naštudoval a zdá sa mi to nejako divné... kedže sa to používa na úpravu povrchoch ťažkých oceľových konštrukcíí, ktoré sa o seba odierajú a životnosť sa údáva rádovo na desiatky rokov, tak prečo by to nevydržalo v BX-ku ??? a vrstvička je hrubá rádovo desiatky mikrometrov, čo si myslím, že by nemalo byť až tak zlé.. existujú nejaké materialy, ktoré odolávaju aj chemickému aj mechanickému zaťaženiu..
Ale skúšal to niekto v reále ??? Lebo toto je všetko len teoria a je mi jasné, že keď sa niekto venuje metalizácií, tak o tom popíše aj čo nie je pravda, len aby po tom ľudia skočili..
čosi som o tom naštudoval a zdá sa mi to nejako divné... kedže sa to používa na úpravu povrchoch ťažkých oceľových konštrukcíí, ktoré sa o seba odierajú a životnosť sa údáva rádovo na desiatky rokov, tak prečo by to nevydržalo v BX-ku ??? a vrstvička je hrubá rádovo desiatky mikrometrov, čo si myslím, že by nemalo byť až tak zlé.. existujú nejaké materialy, ktoré odolávaju aj chemickému aj mechanickému zaťaženiu..
Ale skúšal to niekto v reále ??? Lebo toto je všetko len teoria a je mi jasné, že keď sa niekto venuje metalizácií, tak o tom popíše aj čo nie je pravda, len aby po tom ľudia skočili..
Ahoj - znám to jen teoreticky, tak nechci vypadat že se vytahuju svým inženýrským diplomem. TEORETICKY by samozřejmě byla možnost váleček přebrousit a galvanicky nanést vrstvičku tvrdochromu, a následně pístek do válce znovu zalapovat. Ale bojím se že cena takto renovovaného dílu překročí cenu nové komponenty - takže se tento postup hodí spíš jen pro veterány na něž se již nové komponenty sehnat nedají za jakoukoliv cenu.
Ahoj - znám to jen teoreticky, tak nechci vypadat že se vytahuju svým inženýrským diplomem. TEORETICKY by samozřejmě byla možnost váleček přebrousit a galvanicky nanést vrstvičku tvrdochromu, a následně pístek do válce znovu zalapovat. Ale bojím se že cena takto renovovaného dílu překročí cenu nové komponenty - takže se tento postup hodí spíš jen pro veterány na něž se již nové komponenty sehnat nedají za jakoukoliv cenu.
Jestli si dobře vzpomínám a nepletu se, tak Robert s tím má zkušenost a né dost dobrou, protože od toho upustil. Měl kontakty na firmu, která tímto způsobem repasovala brzd. válce, jenže po pár tisících Km začal být údajně s těmito válci problém, co se týkalo brzdného účinku. Teorie je jedna věc a praxe druhá
Jestli si dobře vzpomínám a nepletu se, tak Robert s tím má zkušenost a né dost dobrou, protože od toho upustil. Měl kontakty na firmu, která tímto způsobem repasovala brzd. válce, jenže po pár tisících Km začal být údajně s těmito válci problém, co se týkalo brzdného účinku. Teorie je jedna věc a praxe druhá :-)
Nastavení
